Halo universum je veľmi špecifické a či už hltáte príbeh alebo sa proste len tak oddávate akcii, všetkých k tejto sérii láka niekoľko základných vecí. Epický sci-fi príbeh, spartania v akcii či vesmírne konflikty. Toto sú veci, ktoré v hlave utkvia väčšine ľudí, ktorí si sériu obľúbia. Tieto veci definujú všetky Halo hry, knihy a filmové počiny. Ikeď by sme mohli povedať, že séria sa pár krát odklonila (forerunnerská trilógia, či niektoré poviedky z evolutions), vždy to bolo tým správnym smerom a koniec koncov to slúžilo len ako katalyzátor k ďalšiemu rastu universa.
Podobným odklonom Halo frančízy je aj Kilo 5 trilógia, ikeď, bohužiaľ, v tomto prípade sa dá o správnosti tohto kroku len polemizovať. Problémov nastalo hneď niekoľko. Prístup autora, žánrové zaradenie a zasadenie do časovej osy. Poďme po jednotlivých bodoch, aby malo moje bľabotanie aspoň trocha zmysel.
Karen Traviss
Travis je skvelá a hrozná spisovateľka zároveň. Skvelá schopnosťou tvoriť postavy a emotívne vzťahy medzi nimi a hrozná prístupom k obrovskému zabehnutému univerzu. Za rozporuplné prijatie Kilo 5 trilógie tak pravdepodobne nemôže ani tak jej štýl písania ako prístup, akým sa postavila k hrdinom a svetu, ktorý veľmi dobre dlhé roky poznáme. Traviss priznala, že nečítala žiadnu Halo novelu a príbeh tak vznikal len z pomoci základnej kostry a faktov, ktoré jej boli pridelené. Bez ďalšej konzultácie detailov by to samozrejme tiež nešlo, no z celej trilógie je až príliš cítiť bezohľadné narábanie s postavami, ktoré v Haloverse majú svoj daný štatút, ktorý sa počas časovej osy príliš neobmieňal. Nepochopte ma zle, postavy sa rozvíjajú. No nemôžte z uznávaného geniálneho ikeď krutého vedca spraviť polosenilného bezcharakterného odľuda, a zo záchrancu galaxie bezmocného politického štatistu (Halsey, Arbiter). Ak sa niečím Kilo 5 trilógia skutočne zapíše do pämati fanúšikov, tak to bude práve totálnou charakterovou deštrukciou Halseyovej.
Nešetrné narábanie s postavami ktoré patria k pilierom haloversa sa pridávajú drobné, otravné detaily porušujúce halo canon. Autorka ku príkladu používa na vyjadrenie podobnosti medzi otcom a dcérou, bežným človekom a spartanom, oči. Pritom práve oči sú jednými zo špecifických prvkov, ktoré spartanov od bežných ľudí odlišujú (viď posledná epizóda Forward Unto Down). Možno si budete myslieť že sú to malicherné detaily. No práve detaily môžu fanúšikom universa ponúknuť prenáramné potešenie, alebo naopak, ako v tomto prípade, nepríjemné rozčarovanie. Nevraviac o tom, ak sú tieto nepresné fakty použité ako dôležitý katalyzátor príbehu.
Ako som však spomenul, Traviss svoje neodškriepiteľné kvality má. Vie budovať a rozvíjať postavy, vzťahy medzi nimi, ktoré potom neskôr, ako práve v poslednom diele Kilo 5, môžu priniesť veľmi emotívne a hlboké situácie. Z pohľadu príbehu hlavných hrdinov je záver skutočne krásny, no nemyslím si, že je to dostatočná odmena za pachuť v čitateľských ústach, ktorá sa objaví vždy, keď sa nad trilógiou zamyslím.
Je tu predsa ešte len niečo čo Traviss v pozitívnom slova zmysle dokázala. Vytvorila jednu z najpôsobivejších postáv v Haloverse. Umelú inteligenciu Black-Box alias BB, budete milovať. Taktiež sa s ňou spája pôsobivý záver a epilóg, ktorý v istom zmysle pracuje s Haloversom veľmi dobre a ponúka možnosť na zamyslenie sa nad programom Spartan II z iného, morálnejšieho hľadiska (veľmi podobná práca s udalosťami ako v intre Halo 4.
Žánrové zaradenie
Kilo 5 sa prezentuje ako špionážna trilógia a technicky vzaté ňou aj je. Dej je plný konverzácií, intríg a skrytých úmyslov. V tomto smere kostra príbehu funguje a možno v odlišnom podaní, či formáte by bol výsledok skvelý. Kilo 5 je však rozsiahla trilógia, v ktorej sa písmenkami nešetrí. A na tak rozsiahle dielo v ňom príliš veľa času pohlcuje konverzácia (často krát nudná a nedôležitá) a konzumácia nápojov a čokoládových tyčiniek. Akcie je málo (nj, špionážny thriller) a a vaša fantázia bude mať pramálo práce s vyobrazovaní epických scenérií. Dej sa odohráva v interiéroch (moja fantázia si ich predstavuje ako šedé, nudné, prázdne miesta) a do zaujímavých prostredí a akcie sa dostaneme lan málokedy. Úprimne, konverzáciu by som v tomto prípade často krát vymenil za opisy (ktoré inak príliš nemusím). A vôbec. Chceli sme niekedy špionážny thriller ? A ak aj áno, určite by som si ho vedel predstaviť atraktívnejšie. A s väčšou štipkou akcie.
Aj v tomto prípade musím však vyzdvihnúť isté pozitíva. Je to predovšetkým Venezia, odpadlícka planéta, na ktorej sa združujú kšeftári a hrdlorezi z takmer všetkých rás, ktoré sme mali možnosť doteraz spoznať. Predstavte si spolunažívanie ľudí, gruntov, šakalov a brutov ? Neuveriteľné ? Možno áno, ale Traviss takéto miesto vytvorila a vytvorila tak jednu z mála pôsobivých kulís v Kilo 5 trilógii. Škoda že sa na Veneziu dostanete až v poslednom diele.
Traviss naprieč trilógiou ponúkne aj veľmi zaujímavé nahliadnutie do rozličných kultúr rozpadnutého Covenantu (predovšetkým elity a šakali). "Pohľad z druhej strany" bol v Halo knihách vždy veľmi zaujímavým pestrením a nieje tomu inak ani teraz.. Aj v tomto prípade som mal však malý problém. Travissovej mimozemšťania sa často krát správajú ako ľudia v kostýmoch. Inak vyzerajú, odlišne sa správajú, no myšlienkové pochody sú až príliš podobné tým našim. Rusko-americko-anglický karneval za studenej vojny.
Zasadenie do časovej osy
Kilo 5 je všeličím, len nie ucelenou trilógiou s jasnými záchytnými bodmi. Glasslands odštartoval príbeh tam, kde skončili Duchovia Onyxu. Pokračovanie osudov našich obľúbených hrdinov (Fred, Kelly, Linda) potešilo tak veľmi ako sklamal fakt, že v ďalších dvoch dieloch sa už neobjavili. Diel druhý slúžil ako prequel k Halo 4 v ktorý prezradil ako vznikol Storm Covenant na čele s Jul M´Damom a demonštráciou ľudstva ako novej veľmoci v galaxii a až tretí diel je pravdepodobne tým, čo autorka so svojim príbehom zamýšľala. Príbehom o postavách ktoré vytvorila a ktorých príbeh sa odohrával v prvých dvoch dieloch na pozadí väčších udalostí. Nekompaktný celok ktorý mal poslúžiť na viacero účelov, uspel len čiastočne a to naviac v čitateľsky (čitateľ = Halo fanúšik)
relatívne ťažko stráviteľnej podobe.
...
Nedokážem posúdiť aký bol pôvodný zámer a ako veľmi sa výsledná trilógia plánu podobá. Moralizovanie a temnejší príbeh do istej miery korešponduje s príbehom a prevedením kampane Halo 4, takže akási temnejšia spoločná vízia je jasná. Všeobecne nie príliš pozitívne prijatie však hovorí, že nech bol zámer akýkoľvek, výsledok uspokojivý nieje a to napriek tomu, že za tou ťažko stráviteľnou hromadou textu sa skrývajú aj krásne veci a potenciál. Neexistujúcu alternatívu vidím v možnosti, že Kilo 5 by existovala v zhustenej podobe ako jeden výdatný román a dej klasickej trilógie (Fall of Reach, First Strike, Ghosts of Onyx) by pokračoval pod perom jednoduchšieho no čitateľsky a obsahovo oveľa vďačnejšieho Erica Nylunda.
Ale kto vie. Možno sa drsná ODST trojka Vaz, Mal a Dev spolu s neodolateľným "Bí Bí" obiavia v ďalších Halo dielach, ktoré ich potenciál naplno rozvinú. A potom aj pôvodné dielo - trilógia, bude aktraktívnejšia a zaujímavejšia. Pani Travisová nech však zostane od Haloversa čo najďalej.
.
.jpg)
.jpg)
