Zobrazujú sa príspevky s označením recenzie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením recenzie. Zobraziť všetky príspevky

piatok 21. marca 2014

Recenzia: Kilo 5 Trilógia

Povedal som si, že recenzie na prvé 2 knihy z kilo 5 trilógie napíšem keď si ich prečítam znova. Predsa len, už je to nejaká doba a dej by sa patrilo trocha si osviežiť. S Glasslands som začal znovu pár mesiacov pred tým, ako vyšla Mortal Dictata, no nedočítal som ju. Teraz, keď mám Motal Dictata dočítané, rozhodol som sa, že zhrniem všetky 3 knihy v jednom článku. K prvým dvom knihám a vlastne ani k tej poslednej sa bohužiaľ nemám veľmi chuť vracať. Povedzme si prečo.

Halo universum je veľmi špecifické a či už hltáte príbeh alebo sa proste len tak oddávate akcii, všetkých k tejto sérii láka niekoľko základných vecí. Epický sci-fi príbeh, spartania v akcii či vesmírne konflikty. Toto sú veci, ktoré v hlave utkvia väčšine ľudí, ktorí si sériu obľúbia. Tieto veci definujú všetky Halo hry, knihy a filmové počiny. Ikeď by sme mohli povedať, že séria sa pár krát odklonila (forerunnerská trilógia, či niektoré poviedky z evolutions), vždy to bolo tým správnym smerom a koniec koncov to slúžilo len ako katalyzátor k ďalšiemu rastu universa.

Podobným odklonom Halo frančízy je aj Kilo 5 trilógia, ikeď, bohužiaľ, v tomto prípade sa dá o správnosti tohto kroku len polemizovať. Problémov nastalo hneď niekoľko. Prístup autora, žánrové zaradenie a zasadenie do časovej osy. Poďme po jednotlivých bodoch, aby malo moje bľabotanie aspoň trocha zmysel.

Karen Traviss

Travis je skvelá a hrozná spisovateľka zároveň. Skvelá  schopnosťou tvoriť postavy a emotívne vzťahy medzi nimi a hrozná prístupom k obrovskému zabehnutému univerzu. Za rozporuplné prijatie Kilo 5 trilógie tak pravdepodobne nemôže ani tak jej štýl písania ako prístup, akým sa postavila k hrdinom a svetu, ktorý veľmi dobre dlhé roky poznáme. Traviss priznala, že nečítala žiadnu Halo novelu a príbeh tak vznikal len z pomoci základnej kostry a faktov, ktoré jej boli pridelené. Bez ďalšej konzultácie detailov by to samozrejme tiež nešlo, no z celej trilógie je až príliš cítiť bezohľadné narábanie s postavami, ktoré v Haloverse majú svoj daný štatút, ktorý sa počas časovej osy príliš neobmieňal. Nepochopte ma zle, postavy sa rozvíjajú. No nemôžte z uznávaného geniálneho ikeď krutého vedca spraviť polosenilného bezcharakterného odľuda, a zo záchrancu galaxie bezmocného politického štatistu (Halsey, Arbiter). Ak sa niečím Kilo 5 trilógia skutočne zapíše do pämati fanúšikov, tak to bude práve totálnou charakterovou deštrukciou Halseyovej.

Nešetrné narábanie s postavami ktoré patria k pilierom haloversa sa pridávajú drobné, otravné detaily porušujúce halo canon. Autorka ku príkladu používa na vyjadrenie podobnosti medzi otcom a dcérou, bežným človekom a spartanom, oči. Pritom práve oči sú jednými zo špecifických prvkov, ktoré spartanov od bežných ľudí odlišujú (viď posledná epizóda Forward Unto Down). Možno si budete myslieť že sú to malicherné detaily. No práve detaily môžu fanúšikom universa ponúknuť prenáramné potešenie, alebo naopak, ako v tomto prípade, nepríjemné rozčarovanie. Nevraviac o tom, ak sú tieto nepresné fakty použité ako dôležitý katalyzátor príbehu.



Ako som však spomenul, Traviss svoje neodškriepiteľné kvality má. Vie budovať a rozvíjať postavy, vzťahy medzi nimi, ktoré potom neskôr, ako práve v poslednom diele Kilo 5, môžu priniesť veľmi emotívne a hlboké situácie. Z pohľadu príbehu hlavných hrdinov je záver skutočne krásny, no nemyslím si, že je to dostatočná odmena za pachuť v čitateľských ústach, ktorá sa objaví vždy, keď sa nad trilógiou zamyslím.

Je tu predsa ešte len niečo čo Traviss v pozitívnom slova zmysle dokázala. Vytvorila jednu z najpôsobivejších postáv v Haloverse. Umelú inteligenciu Black-Box alias BB, budete milovať. Taktiež sa s ňou spája pôsobivý záver a epilóg, ktorý v istom zmysle pracuje s Haloversom veľmi dobre a ponúka možnosť na zamyslenie sa nad programom Spartan II z iného, morálnejšieho hľadiska (veľmi podobná práca s udalosťami ako v intre Halo 4.

Žánrové zaradenie

Kilo 5 sa prezentuje ako špionážna trilógia a technicky vzaté ňou aj je. Dej je plný konverzácií, intríg a skrytých úmyslov. V tomto smere kostra príbehu funguje a možno v odlišnom podaní, či formáte by bol výsledok skvelý. Kilo 5 je však rozsiahla trilógia, v ktorej sa písmenkami nešetrí. A na tak rozsiahle dielo v ňom príliš veľa času pohlcuje konverzácia (často krát nudná a nedôležitá) a konzumácia nápojov a čokoládových tyčiniek. Akcie je málo (nj, špionážny thriller) a a vaša fantázia bude mať pramálo práce s vyobrazovaní epických scenérií. Dej sa odohráva v interiéroch (moja fantázia si ich predstavuje ako šedé, nudné, prázdne miesta) a do zaujímavých prostredí a akcie sa dostaneme lan málokedy. Úprimne, konverzáciu by som v tomto prípade často krát vymenil za opisy (ktoré inak príliš nemusím). A vôbec. Chceli sme niekedy špionážny thriller ? A ak aj áno, určite by som si ho vedel predstaviť atraktívnejšie. A s väčšou štipkou akcie.

Aj v tomto prípade musím však vyzdvihnúť isté pozitíva. Je to predovšetkým Venezia, odpadlícka planéta, na ktorej sa združujú kšeftári a hrdlorezi z takmer všetkých rás, ktoré sme mali možnosť doteraz spoznať. Predstavte si spolunažívanie ľudí, gruntov, šakalov a brutov ? Neuveriteľné ? Možno áno, ale Traviss takéto miesto vytvorila a vytvorila tak jednu z mála pôsobivých kulís v Kilo 5 trilógii. Škoda že sa na Veneziu dostanete až v poslednom diele.

Traviss naprieč trilógiou ponúkne aj veľmi zaujímavé nahliadnutie do rozličných kultúr rozpadnutého Covenantu (predovšetkým elity a šakali). "Pohľad z druhej strany" bol v Halo knihách vždy veľmi zaujímavým pestrením a nieje tomu inak ani teraz.. Aj v tomto prípade som mal však malý problém. Travissovej mimozemšťania sa často krát správajú ako ľudia v kostýmoch. Inak vyzerajú, odlišne sa správajú, no myšlienkové pochody sú až príliš podobné tým našim. Rusko-americko-anglický karneval za studenej vojny.

Zasadenie do časovej osy

Kilo 5 je všeličím, len nie ucelenou trilógiou s jasnými záchytnými bodmi. Glasslands odštartoval príbeh tam, kde skončili Duchovia Onyxu. Pokračovanie osudov našich obľúbených hrdinov (Fred, Kelly, Linda) potešilo tak veľmi ako sklamal fakt, že v ďalších dvoch dieloch sa už neobjavili. Diel druhý slúžil ako prequel k Halo 4 v ktorý prezradil ako vznikol Storm Covenant na čele s Jul M´Damom a demonštráciou ľudstva ako novej veľmoci v galaxii a až tretí diel je pravdepodobne tým, čo autorka so svojim príbehom zamýšľala. Príbehom o postavách ktoré vytvorila a ktorých príbeh sa odohrával v prvých dvoch dieloch na pozadí väčších udalostí. Nekompaktný celok ktorý mal poslúžiť na viacero účelov, uspel len čiastočne a to naviac v čitateľsky (čitateľ = Halo fanúšik)
relatívne ťažko stráviteľnej podobe.


...
Nedokážem posúdiť aký bol pôvodný zámer a ako veľmi sa výsledná trilógia plánu podobá. Moralizovanie a temnejší príbeh do istej miery korešponduje s príbehom a prevedením kampane Halo 4, takže akási temnejšia spoločná vízia je jasná. Všeobecne nie príliš pozitívne prijatie však hovorí, že nech bol zámer akýkoľvek, výsledok uspokojivý nieje a to napriek tomu, že za tou ťažko stráviteľnou hromadou textu sa skrývajú aj krásne veci a potenciál. Neexistujúcu alternatívu vidím v možnosti, že Kilo 5 by existovala v zhustenej podobe ako jeden výdatný román a dej klasickej trilógie (Fall of Reach, First Strike, Ghosts of Onyx) by pokračoval pod perom jednoduchšieho no čitateľsky a obsahovo oveľa vďačnejšieho Erica Nylunda.

Ale kto vie. Možno sa drsná ODST trojka Vaz, Mal a Dev spolu s neodolateľným "Bí Bí" obiavia v ďalších Halo dielach, ktoré ich potenciál naplno rozvinú. A potom aj pôvodné dielo - trilógia, bude aktraktívnejšia a zaujímavejšia. Pani Travisová nech však zostane od Haloversa čo najďalej.
.

štvrtok 16. januára 2014

Recenzia: Halo Spartan Assault


Spartan Assault je už druhá odbočka hlavnej série. Po Halo Wars sme dostali arkádový top-down shooter. Ak by ste nevedeli o aký žáner ide, letmý pohľad na screen by vás mohol mylne naviesť na myšlienku, že ide o pokračovanie Halo Wars. Graficky sú hry naozaj podobné, sondtrack tiež a dokocaj herná náplň Wrsov občas máličko pripomína. Spartan Assault je však arkáda ako remeň a keď občas mrknete aj na Xbox Live Arcade a stiahnete nejaké demo, veľmi pravdepodobne ste už podobnú hru hrali.

Je dokonca možné, že ste skúsili (alebo si dokonca kúpili) aj Gatling Gears, čo je nielen veľmi podobná a zároveň jedna z najlepších hier žánru, ale má ju dokonca na svedomí to isté štúdio, ktoré má na tričku aj Halo Spartan Assault. A o čo vlastne ide ? Popisom žánru sa určite nemá zmysel zaoberať. Zbrane, väčšie zbrane, ešte väčšie zbrane a tony nepriateľov. To je v skratke všetko, čo potrebujete vedieť. Veď kto nehral aspoň raz poriadnu konzolovú arkádovú strielačku ?

 


Po hratelnostnej stránke je ťažké Spartan Assault niečo vytýkať. Formulka je veľmi jednoduchá a vývojári neboli žiadni začiatočníci. SA sa dobre hrá, dobre hýbe, dobre vyzerá. Prečo by ste si túto hru mohli obľúbiť je práve to, že je situovaná do sveta Halo. Konverzia žánru sa naozaj podarila a ak Halo poznáte, to jest jednotlivé zbrane, vozidlá a viete ako fungujú, budete veľmi milo prekvapení ako všetky podstatné veci boli prenesené do hrateľnosti Spartan Assault.

Spartan Assault ako Halo vyzerá (grafický štýl, farebná paleta) a vy hneď spoznáte všetky známe zbrane, nepriateľov aj vozidlá, ktoré rovnako ako v FPS sérii aj znejú. Ako som už však spomenul, kúzlo sa skrýva hlavne vo funkčnosti a správaní sa zbraní a nepriateľov. Chcete hijacknúť Wraith ? Môžete. Sticknúť Elitu granátom ? Nech sa páči. Zhodiť šakalovi štít a potom ho doraziť bashom ? Ale samozrejme. Budete utekať pred chargujúcimi brutami s kladivami, prekvapia vás neviditeľné Elity so swordami a samovražední gruntíci nechýbajú tiež.



 Takto by sme mohli pokračovať veľmi dlho. Rovnako sú na tom aj známe armor ability a powerupy (Regen field, Hardlight shield, Overshield, Speed Boost). Nechýbajú dokonca lebky, ktorými si môžete upraviť gameplay, hru si sťažiť a získať tak lepšie skóre. Aj keby ste neboli priaznivcami arkádových strieľačiek, v Spartan Assault sa budete cítiť hneď ako doma.

Po príbehovej stránke nečakajte veľa. Príbeh je prakticky neexistujúci a animácie (ikeď vcelku pekné) naznačia len veľmi jednoduchú zápletku typu "nájdi a znič". V tomto smere budete, ak ste čakali nejaký zaujímavý vedľajší príbeh, veľmi sklamaní. Ale prižmúrme trochu oko, je to predsa len arkáda.



Ako iste viete, Spartan Assault bol pri svojom vydaní dostupný iba na Windows platformách (PC, Mobil, Tablet), čo mnohých Halo fandov, ktorí vlastnia xbox nahnevalo. To sa však už medzičasom zmenilo. Spartan Assault je dostupný už aj na Xbox One a do konca mesiaca bude aj na 360. A to hneď vo vylepšenej verzii. Pribudne coop (veľký to mínus prvej verzie) a nové levely. Kúpiť či nekúpiť ? Spartan Assault nieje hra, bez ktorej by ste nemohli spávať aj keď patríte medzi Halo fanúšikov. Vo svojom žánre je to však kvalitná záležitosť a prekvapí, ako skvelo sa jej podarilo preniesť Halo atmosféru do arkádovej strieľačky. Your choice.

pondelok 6. januára 2014

Recenzia: Halo 4 Visual Guide



Long story short. Halo encyklopédií vyšlo už niekoľko, no tá skutočná je len jedna. je ňou Halo Encyclopedia. Masívne knižné dielo, ktoré vo svojom druhom vydaní zahrnulo všetky hry od Halo 1 po Halo Reach. Príbeh, postavy, zbrane, vozidlá a veľa veľa krásnych detailov a artov zkrášľujúcich každú stranu. Nieje to dielo kompletné, predsa len, vydaním Halo 4 a forerunnerskej kniźnej trilógia pribudla obria porcia príbehu, no je to dielo stále najmasívnejšie a najkompletnejšie. Ďalšie, oveľa skromnejšie, no taktiež výdatné dielko je Halo: Esential Visual Guide. Je to taký malý bratček Encyklopédie. Obsahuje menje informácií, no pridáva nejaké ktoré v encyklopédii neboli a taktiež ponúka veľmi široký záber.

Halo 4 Visual Guide sa orientuje len a len na Halo 4. To by problém sám o sebe nebol, obsahu je v hre viac než dosť, no encyklopédia je striktne koncipovaná ako databáza "herných objektov", to jest zbrane,. vozidlá, postavy, miesta, atď. Popisy sú síce pekne spracované, podrobné a zarputilý halo fanúšik v nich nájde nejeden zaujímavý detail, ktorý rozšíri jeho znalosti, no textu chýba onen hlbší a širší záber, ktorým oplýva Halo Encyklopédia a do určitej miery aj Halo: The Essential Visual Guide. Popisy zaujímavých udalostí, timeline, história sú často krát len letmo spomenuté, alebo chýbajú úplne. A to sú práve veci, ktoré ma vždy nútia z času na čas sa k Encyklopédii vrátiť a len tak sa do nej na chvíľku ponoriť aj keď nehľadám nič konkrétne.



Zopakujem to znova, Halo 4 má veľmi bohatý obsah pre každého príbehového Halo nerda a do haloversa prinieslo kvantum nových a zásadných udalostí. Áno hovorím predovšetkým o termináloch, ktoré v skratke vysvetlili monštruóznu históriu haloversa pred odpálením prstencov (ktorú do detailov opísala Forerunnerská triógia od Grega beara). Postavy, frakcie a udalosti z terminálov (ak nepočítame Didacta a Librarian ktorí boli aj v hre) sú spomenuté len letmo, alebo vôbec. Absolútne nevyužitá hromada zaujímavých informácií a ilustrácií (ktoré sa objavili na internete) ktoré mohli túto knihu spraviť o TOĽKO zaujímavejšou a pútavejšou. Tento fakt by som z hľadiska fandu, ktorý je v haloverse ponorený až po uši, označil priam za trestný čin. Neodpustiteľné.

Bez toho, čo v tejto knihe chýba, pôsobí veľká časť obsahu len ako strojovo, ba až nútene spísaná kôpka nezáživných popisov. Ako príklad uvediem popisy jednotlivých brnení Spartanov 4, ktoré nielenže neponúkajú veľa zaujímavého ale zaberajú aj veľkú časť knihy.



Tento text berte predovšetkým akotaký menší rant od človeka, ktorý si je veľmi dobre vedomý toho aký bezodný obsah haloversum ponúka a z veľkej časti to platí aj keby sme brali do úvahy IBA Halo 4. Preto dielo, ktoré trpí nekompletnosťou nemôže u mňa vyvolať pozitívnu reakciu. Aby som však nechŕlil iba negatíva, treba uviesť veci na správnu mieru. Halo 4 Essential Visual Guide je poctivo obrazovo a do určitej miery aj obsahovo  spracovaná kniha, ktorá môže byť pre fandu, ktorý sa do haloversa iba začína ponárať, skvelým vstupom. Nevraviac o tom že vás vyjde rádovo o desiatky eur lacnejšie ako Halo Encyklopedia. Ak je dôležitá cenová otázka, odporúčam však radšej siahnuť po Halo Essential Visual Guide, ktorá rovnako za veľmi prijateľnú cenu ponúka nepomerne väčší záber informácií, ikeď v ňom chýbajú veci z Halo 4.

Veta na záver. Problém tohto dielka nieje v tom čo obsahuje, ale to čo v ňom chýba.

Odkazy na Book Depository:
Halo 4 Essential Visual Guide
Halo Essential Visual Guide
Halo Encyklopedia
.

piatok 5. júla 2013

Recenzia: Halo Silentium


"I now understand why humans smile. Forerunners have done all they can to banish smiles. Not all smiles are about greetings and joy. Some smile in shared pain."

Začalo to niekedy v roku 2011. Nikto nezostal nedotknutý, keď sa zahľadel na obzor. Fascinujúci pohľad na zužujúci sa pás lemujúci celú oblohu. Pozostatky dávnej civilizácie, ktorá sa vyparila nevedno kedy, nevedno kam a nevedno prečo. Otázky za otázkami, ktoré museli byť odsunuté na bok kôli bezprostrednému nebezpečenstvu. Mystéria obklopujúca forerunnerov bola hrami a knihami budovaná dlhých 10 rokov.

Greg Bear za pomoci 343i záhady okolo Forerunnerov vyriešil, objasnil a všetko uzavrel. Pokiaľ Cryptum bolo vstupom do neznámej histórie, Primordium pohľadom na úlohu ľudstva v dávnych dobách, Sillentium je odpoveďou na všetky otázky a fenomenálnym ukončením príbehu, ktorému Bungie vdýchlo život pred viac ako desaťročím.

Voľba Grega Beara, ako spisovateľa forerunnerskej kroniky bola šťastná tak veľmi ako nešťastná bola voľba Karen Travis pre Kilo 5 trilógiu. Tam kde Traviss zdĺhavo opisuje nedôležité a nezáživné detaily medziľudských vzťahov, tam Bear rozpútava starobylú bitku medzigalaktických rozmerov. Tam kde sa Traviss uzamyká na kajutách lodí, tam Bear opisuje krásy a temné zákutia pravekých civilizácií. Samozrejme, Halo nieje vždy len o epických bitkách, ale obrovský svet a epické udalosti boli z neho cítiť vždy a všade. To sa Traviss podarilo len z časti a to Bear zvládol dokonale. Vo všetkých Halo knihách prevláda militaristický spôsob rozprávania príbehu a Haloversu to sedí. Traviss zašla v tomto smere až príliš ďaleko a Bear, ten sa od tohto smeru odklonil úplne a z pod jeho pera vyšla skutočná klasická hviezdna opera.
  
"No more will.
No more freedom.
Nothing new but agonizing death and never good shall come of it.
We are the last of those who gave you breath and form, millons of years ago.
We are last of those your kind defied and ruthlesly destroyed.
We are the last Precursors.
And now we are legion"

Pri čítaní Sillentia som sa vrátil do dôb, keď som ako stredoškolák navštevoval mestskú kniźnicu. Jediná sekcia, ktorú som v tej dobe navštevoval bol regál so sci-fi. Bolo to v dobách ešte pred výbuchom sci-fi a fantasy paperbackov a na policiach tíško odpočívali velikáni klasickej sci-fi literatúry. Asimov, Verne, Clark, Herbert, Dick, Wells...a mnoho ďalších menej známych, alebo neznámych spisovateľov. Beara som v tej dobe ešte nepoznal, no svojím pokročilým vekom a takisto spôsobom akým píše, dokonale zapadá do kategórie, ktorú by sme mohli nazvať ako oldschoolové sci-fi. Táto skupina autorov rozpráva predovšetkým príbehy. Príbehy plné neznámych svetov, civilizácií, často krát podložené vedeckými faktami, viac zamerané na fantastické udalosti ako na planú akciu. Nerozprávali príbehy o neporaziteľných hrdinoch, ktorými by sme sa možno túžili stať, ale nútia nás zahľadieť sa na nočnú oblohu a zamyslieť sa nad tým, či v tých čiernych diaľavách existuje ešte niekto iný. Také je Silentium.


Bear priniesol s forerunnerskou ságou do Haloversa klasické sci-fi. Kreativita a jedinečný prístup mu však ani náhodou nechýba. Každá z troch kníh má jedinečný spôsob rozprávania. Cryptum bolo výletom do dávnej minulosti, ktorý nám predstavil forerunnerskú kultúru, ich spoločenský režim, či pradávne konflikty s ľudstvom. Primordium sa z medzihviezdnych priestorov zúžilo na jedinú lokáciu a široká paleta postáv zmenšila na pár opustených jedincov. Z galaktického konfliktu sa stalo putovanie malej skupinky. Silentium ponúka ďalší, odlišný prístup. Bear v knihe prestavuje novú kastu forerunnerov s názvom Katalóg (Catalogue), ktorého (neoznačujú sa ako jednotlivci) úlohou je zaznamenávať a zbierať informácie, ktoré môžu slúźiť na rôzne účely, napríklad aj ako dôkazy pri vyšetrovaní. Sillentium je za pomoci Katalógu písané formou spovedí hlavných postáv na samotnom sklonku forerunnerskej civilizácie plnom chaosu a beznádeje.
  
"The humans...Had they been willing to acnowlege their crimes, they would have made a great civilization, worthy to join our own. Bud they did not. I hope what remains of them, in your care, does not dissapoint you. My anger would then be impossible to control."

Spovedi všetkých dôležitých postáv, Ur Didact, Iso Didact, Librarian, Master Builder, vedú nielen k zaujímavým príbehom a obrovským odhaleniam, ale aj k prehĺbeniu postáv a vysvetleniu ich správania a činov, ktorých svedkami sme boli v predchádzajúcich dvoch knihách. Úplne nový pohľad čitateľ - Halo fanúšik, získava na celú forerunnerskú civilizáciu. Tých, ktorých sme v dobách pôvodnej Halo trilógie videli ako vznešených a spravodlivých ochrancov galaxie, vidíme teraz ako civilizáciu, ktorá je svojim správaním a činmi nielen viacej podobná tej ľudskej, ale predovšetkým odkrýva temnú minulosť, na ktorú by zabudli najradšej aj oni sami. Všetky odhalenia sa dozvedáme s náležitou pompézou a emóciami. Ak vám pri Primordiu občas klipkali oči a preskakovali ste strany, v Sillentiu budete hltať každé slovo a niektoré pasáže čítať znova a znova. Sillentium je monumentálny pád forerunnerskej civilizácie. Nikoho z nás by určite nenapadlo, že odpáleniu prstencov predchádzal tak dramatický a tragický príbeh.

Didact samotný je omnoho hlbšia, komplikovanejšia a hlavne tragickejšia postava ako obraz, pomocou ktorého sme ho spoznali v Halo 4 kampani. Terminály ukázali, že Didact raz bol vznešeným bojovníkom, ukázali z časti príbeh jeho minulosti no absolútne nevysvetlili, ako a prečo sa z neho stalo to krvichtivé monštrum, ktoré poznáme z hry. Vydanie Sillentia až po Halo 4 bol marketingový ťah, ktorý síce určite pomohol predaju knihy, no tak isto aj veľmi uškodil hre samotnej a potom predovšetkým hráčom, ktorí sa Haloversu naozaj venujú. Sillentium vrhá na Didacta úplne iné svetlo, jeho správanie sa absolútne odôvodňuje a mať knihu prečítanú ešte pred vydaním hry (vydanie bolo pôvodne naplánované pred Halo 4), zážitok z hry by bol ešte oveľa lepší. Halo 4 je bez Silentia, a kôli príslušnoti Silentia aj bez celej forerunnerskej ságy, neúplné.

"Everything it touches is afflicted with madness. It has touched me! I am myself mad !"

Viniť knihu či hru za rozhodnutia marketingového oddelenia Microsoftu by však bolo neférové. Sillentium je obrovským úspechom a to či už Grega Beara, ale aj 343i. A aj výhrou nás, Halo fanúšikov. Jedna etapa sa končí a ďalšia sa začína. Forerunnerská trilógia spoločne s Halo 4 sú začiatkom nového štartu série v rukách 343i. A i keď sa tento začiatok môže zdať trocha bolestivý, či nedokonalý, dôležité je to, źe bola vytvorená nová pôda pre ďalší rozvoj série. Bungie je preč a ľudia by konečne mali začať oceňovať ťažkú prácu 343, ktoré nielen formou kníh a príbehu ukazuje svoju zanietenosť. Ukazuje ju aj pomocou neustálej práce na multiplayerovej zložke série. Smer, ktorým v poslednej dobe kráčajú jasne ukazuje, že srdce toho čo nazývame Halo a v neposlednom rade my, komunita, sú pre nich nesmierne dôležité. Ak im v ich snahe pomôžeme, stačí len občasné vľúdne slovo, určite im ich preťažkú úlohu uľahčíme.

Silentium (a sním aj celá trilógia) je dielo, ktoré sa svojimi kvalitami vymyká  bežnej knižnej produkcii vychádzajúcej z herných predlôh. Nieje to len dielo ktoré docenia len fanúšikovia série, ale sci-fi epos, ktorý zaujme všetkých, ktorí majú radi kvalitné, klasické sci-fi. Pevne verím, že sa dočkáme od Grega Beara aj ďalšej knihy z Haloversa. Som presvedčený, že by to bol ďalší majsterštrik.


pondelok 4. marca 2013

štvrtok 21. februára 2013

pondelok 11. februára 2013

pondelok 28. januára 2013

pondelok 21. januára 2013

Recenzia: Halo Mega Bloks - 96951 UNSC Armory pack


Prvá zo série recenzií od DrDrifta na Halo Megabloks stavebnice. Tentokrát na 96951 UNSC Armory pack.

Stavebnice sú na slovensku dostupné v sietach Tesco, Dráčik, alebo v čechách na stránkach:

http://www.kostymy-zbrane-figurky.cz/
http://eshop.stargate.cz/e-shop/

piatok 11. januára 2013

Recenzia: Crimson Map Pack



Prvý Halo 4 map pack to mal u hráčov (majiteľov limitiek a season passov) nahnuté už v deň vydania. Predplatitelia si ho nemohli stiahnuť zadarmo a tak ho prvých cca 10 hodín od vydania mohli hrať iba hráči, ktorí si ho zaplatili po vydaní. Blbý začiatok.

Už prvý mesiac po vydaní Halo 4 si hráči žiadali viac malých máp a nutno hneď na začiatku povedať, že Crimson Map Pack týmto ľuďom zrejme priliš neulahodil. Ani jedna z troch obsiahnutých máp nieje klasická arénovka a aj tá jediná, ktorá bola zaradená do Team Slayeru je 2x väčšia  ako napríklad taký Abandon. Ale brať absenciu malej mapy v map packu ako zápor by bolo nefér. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé mapy.

Wreckage - 5/10

Veľká, totálne asymetrická BTB mapa. Z trojice nových máp vizuálne zrejme najkrajšia. Vrakovisko, na ktorom sa nachádzajú trosky ľudských aj covenatských lodí. Hráči dokonca na mape spozorovali časti lodi, ktorá sa nepodobá na nič, čo sme videli doposiaľ. Skutočne podarené nasvietenie robí z Wreckage jednu z najkrajších máp v Halo 4. Osobne som fanúšik symetrických máp, čo však neznamená, že neviem oceniť asymetrickú mapu. V tomto prípade však príliš zhovievavý byť nemôžem. Problémom je nevyváženosť strán, na ktorých sa spawnujú teamy. Na jednej strane je totižto vŕšok (skôr poriadny vrch), z ktorého je skvelý výhľad na zrejme viac ako polovicu mapy, ľahko sa bráni a poskytuje dokonalé miesto na kempenie. V slayeri to až taký problém byť nemusí, no horšie je to v objective hrách. CTF je takmer nehrateľný, keďže spomínaný vŕšok je rovno vedľa priestoru, kde sa spawnuje vlajka. Ak máte smolu a ste v opačnom teame, pripravte si pevné nervy. KotH je naopak celkom fajn, no nechápem, prečo do takejto veľkej mapy napchali oddball. Aspoň je to ale mapa celkom prehľadná a po pár hrách sa budete dobre orientovať.


Shatter - 3/10

Veľká, "symetrická" mapa z prostredia tažobnej kolónie. Zovšadiaľ na vás vytŕčajú veľké zelené kryštály a akoby to nestačilo, mapa má nepekné zelené nasvietenie. Pri slove symetrická som úvodzovky použil preto, lebo ikeď Shatter skutočne symetrický je, prehľadnosťou príliš neobvplýva. Zelené sfarbenie, kopec skál, jaskýň, obchádzok a uličiek z tejto mapy robia zrejme najneprehľadnejšiu symetrickú mapu z celej Halo série. Počiatočný odpor, ktorý som si k tejto mape vypestoval ma už neopustil a či už je to slayer, alebo objective hry, nikdy si to poriadne neviem užiť. Shatter na mňa pôsobí dojmom, že nejaký strašne sťatý dizajnér na seba nahádzal kopec náhodných budov, miestností a skál a nakoniec to skopíroval, vložil a zrkadlovo obrátil, aby z toho nezmyslu vznikla symetrická mapa. Oproti tomuto "skvostu" je aj Spire z Halo Reach skvelá BTB mapa.


Harvest - 7/10


Z trojice nových máp jednoznačne najlepšia. Stredne veľká symetrická mape pre Team Slayer a objective hry. Zasadená do prostredia poľnohospodárskej planéty Harwest, ktorá to schytala ako prvá na začiatku vojny s Covenantom. Samozrejme, mapa predstavuje prostredie z doby keď Harwest ešte rozkvital. Parádny skybox dáva mape charakter a hráč sa tak cíti, že mapa sa naozaj nachádza na nejakom konkrétnom mieste. Harvest sa najviac približuje tomu, čo nazývame klasickou Halo mapou. Symetrická, prehľadná, ponúkajúca rovnomerné rozloženie medzi otvoreným priestorom a interiérmi. Taktiež ma potešilo, že mapa neponúka prehnané množstvo krytov, čo je podľa mňa problém u viacerých, predovšetkým väčších máp v Halo 4 (Exile, Vortex, Meltdown, Shatter a z časti aj Solace). Ako zápor považujem že mapa je predsa len príliš veľká, čo však nemusí byť až taký problém, keď sa v Halo 4 objaví dostatočný počet malých máp. Mapa fungoje dobre prakticky pre hocaký mód. Zároveň je to zrejme jediná 4vs4 mapa, kde si zajazdíte na warthogoch.


Klady a zápory jednotlivých máp z Crimsonu som už popísal. Je tu však ešte jeden zápor, ktorý je spoločný pre všetky tri (v rátane niektorých zo základných máp v Halo 4). Chýba im jedinečnosť, charakter, atmosféra. Chýba im niečo, vďaka čomu by vám utkveli v pamäti ako jedinečné výtvory. Výrazné orientačné prvky, ktoré zároveň fungujú aj z estetického hľadiska. Je jedno či je mapa symetrická, alebo nie. Keď sa pozrieme na klasické mapy ako napríklad Battle Creek, Prisoner ( Halo CE), Sanctuary, Zanzibar (Halo 2),  Highgrounds, Guardian (Halo 3), Countdown, Highlands (Reach) a veľa veľa ďalśích, každá je niečim výnimočná a zároveň ponúka dominantné estetické prvky. Charakter. To sa o Crimson mapách povedať nedá (Harvest trocha vyčnieva). Shatter a Wreckage pôsobia občas ako po zemi rozhádzané kocky stavebice lego. 343 pri tom dokázalo, že vie robiť unikátne mapy po hrateľnej aj estetickej stránke. Haven a Adrift sa stali instantnými klasikami a Longbow a s istými výtkami aj Exile (priveľa krytov) považujem za kvalitné a vizuálne perfektné BTB mapy.

Dúfam, že s ďalśími map packami to dopadne lepšie, no neskrývam, že ich príchod očakávam s miernymi obavami.

Celkové hodnotenie:
5/10

A nech mi ešte raz niekto povie, že som prehnane pozitívny :D

štvrtok 1. novembra 2012

Recenzia: Halo 4


Začátek Reclaimer ságy je tu

Na regulérní pokračování Halo 3 jsme si počkali skutečně dlouho. Samozřejmě jsme si mohli zahrát povedené Halo ODST nebo Halo Reach. Ale ani jedna z těchto her nebyla přímým navázáním na příběhovou linii Halo 3 a také nesklidila takové ohlasy jako klasická série Halo. Po letech čekání a s novým herním studiem 343i jsme se konečně dočkali. Jelikož Halo 4 je bezesporu jednou z nejočekávanějších her, každého asi zajímá, jak se nové studio popralo s odkazem Halo a celkově hru zvládlo.

Po většinovém zklamání z Halo Reach (které osobně až tak nesdílím) nese Halo 4 na ramenou velkou zodpovědnost. Napravit renomé série, nalákat nové i původní hráče a ještě rozšířit universum Halo. Velké cíle pro jednu hru, ale dlužno přiznat hned na začátku, že se to dle mého názoru 343i povedlo. Hra se celkově posouvá dále a to zejména v oblasti multiplayeru, kde se přizpůsobuje aktuálním herním trendům. V oficiálním předávacím protokolu jsem byl požádán, abych se v recenzi vyhnul některým dějovým pasážím z kampaně, které by zbytečně odhalily příběh. Už kvůli skalním fanouškům se toho skutečně budu držet a pokusím se vyhnout spoilerům. Pojďme se tedy podívat co nás v Halo 4 čeká a nemine.

Hra je samozřejmě rozdělena na dva klasické bloky - kampaň a mutliplayer. I když to vlastně také není pravda. Správné je dělení na kampaň a sekci Infinity. V tomto směru totiž Halo 4 nabízí podstatně více než jakékoli předchozí Halo. Nejen že máte k dispozici klasický multiplayer označovaný War Games, ale také toliko diskutovanou novinku Spartan Ops. Nicméně hezky popořadě.

Halo v prodeji

Hra bude v prodeji k dispozici ve dvou variantách – klasické a limitované. Už vzhledem k ceně resp. rozdílu mezi nimi se vyplatí investice do limitky. Přesné rozdíly najdete u nás na fóru (např. http://stosedemnast.blogspot.cz/2012/08/digitalne-bonusy-priblizene.html). Stručně se nabízí zejména řada digitálního obsahu (spec. brnění, dostupné specializace). Jedním z nejrychlejších způsobů získání limitované edice je např. půlnoční prodej v Praze spojený s Halo párty - http://stosedemnast.blogspot.cz/2012/10/halo-4-pulnocni-prodej.html

  .

Začínáme
 
Hra se dodává na dvou discích (kampaň + mutliplayer obsah). Jelikož jsem neměl sílu čekat na instalaci, vložil jsem první disk do Xboxu a vrhnul se hned na kampaň. Velmi mě potěšilo, že i při hraní pouze z DVD disku se hra načítala velmi rychle a nevšiml jsem si nějakých omezení (ano, mechanika vrněla J). Druhý disk obsahuje vše související s online aktivitami -  War Games, Spartan Ops a Theatre, které je už potřeba nainstalovat. Problém by tak mohli mít majitelé Xboxů se 4GB interní paměti - pokud již máte nějaké hry nainstalované, nemuselo by místo stačit, takže se bude hodit USB disk. Osobně mě potěšila možnost si tyto mulitplayerové položky jednotlivě stáhnout přímo z Xbox Live. Pokud tedy např. vezmete Halo 4 někam na „pařbu“ ke kamarádovi a zapomenete druhý disk, máte možnosti si potřebné části stáhnout. 

Myslím, že jsme všichni měli trochu obavy z toho, jak si ve své podstatě více jak 7 let staré Xko poradí s novou grafikou. A samozřejmě nakolik nová grafika bude krokem kupředu oproti Reachi, který nabízel jednu z nejlepších grafik ve světě Xbox 360. Pokud jste hráli Halo Reach, tak jistě víte, že hra navíc občas trpěla na různé zpomalování a trhání např. v případě Firefightu a přítomnosti většího množství nepřátel. Jsem rád, že mohu potvrdit, že po skoro třech týdnech hraní Halo 4 jsem na tento neduh předchozí hry nenarazil. Grafika je navíc opět viditelně výrazným krokem kupředu. Nabízí více detailů a je více ve stylu „Halo 3“ – barevnější a hravější (konkrétní názor si můžete udělat i z přiložených screenshotů). Přesto je celá hra a vůbec vše naprosto svižné. A to jak procházení menu, tak hraní kampaně, tak i samotný multiplayer. Jak je to možné netuším, ale asi v 343i rozumí slovu optimalizace a v praxi převedli, že to jde. Osobně jsem si zahrál Halo 3 a hned poté Halo 4 pro srovnání. Skok, který hra udělala, je skutečně neuvěřitelný. Zvláště pokud vezmeme v potaz fakt, že vše běží na stejném hardware…

 
Kampaň

Pokud jste hráli Halo 3 a viděli legendary ending, víte kde přesně začíná Halo 4. Pokud netušíte, tak lehce nastíním. Halo 3 končí ve chvíli, kdy po odpálení prstence Halo jsou Cortana a Master Chief ztraceni ve vesmíru ve zbytku lodi (Forward Unto Dawn) a Master Chief se uloží do cryo spánku, než někdo zachytí nouzový signál. Legendary ending pak ukazuje, že se tato loď přibližuje k neznámé planetě nejspíše forerunnerského původu. A přesně zde začíná Halo 4 (po krátkém prologu, který trochu dějově odbočí)  – ve vesmíru a u této planety, která je skutečně Forerunnerů a jmenuje se Requiem. Zde strávíte většinu kampaně, ale nikoliv celou.

Samotný příběh, který nechceme zbytečně spoilovat, ale určitě zaujme nejen hráče Halo 3. Pokud jste navíc četli knihy ze světa Halo, přinese vám hra řadu odpovědí, ale možná ještě více otázekJ. Některá odhalení jsou skutečně zajímavá a skalní fanoušci budou asi hodně překvapeni. Pokud ovšem universum Halo neznáte, doprovodná videa v Halo 4 vás do příběhu z velké části zasvětí. Lze tak říci, že i v případě, pokud je Halo 4 vaše první hra ze světa Halo, nebude to představovat problém. Koneckonců Halo 4 je prvním dílem z nové trilogie, takže naopak podchytíte to podstatné.


 V kampani poprvé za poslední roky narazíte na nové nepřátele. Oproti Covenantu, který bude také přítomen se utkáte s Promethean knighty, vojenskou silou Forerunnerů. A jelikož se jedná resp. jednalo o technicky vysoce pokročilo rasu, nepřátelé jsou skutečně obtížní. Disponují nejen obrannými Hardlight štíty a podpůrnými jednotkami, ale také např. osobním teleportem. A nic neudělá větší radost, než Promethean knight, který se teleportuje za vaše záda. Tito nepřátelé jsou také zdrojem forerunnerských zbraní a abilit (Promethean vision, Autosentry či Hardlight shield), které při jejich zabití často zůstávají ležet na zemi. Výběr zbraní je tak široký a celkově jsou na celé planetě hlavně v budovách i zbrojnice, kde nalezete náboje nebo i další zbraně. Nemělo by se tak stát, že budete bez nábojů či zbraní v průběhu kampaně. 

Infinity

Dohráli jste kampaň? Chcete okusit online zábavu? Pak nezbývá, než v menu klepnout na položku Infinity, která skrývá vše, co souvisí s online zábavou. 

War Games

Klasický mutliplayer dostal nový kabátek a označení War Games. V příběhu je multiplayer vlastně holohgrafickou simulací na lodi Infinity, kde se Spartani 4 trénují na boj. Oproti mutiplayeru v Halo Reach přináší War Games řadu změn. Celkově nabízí spíše zážitek podobný tomu v Halo 3. Pokrok a trendy ovšem nezastavíme a tak se setkáte s několika prvky, které skalní fanoušci možná nebudou vítat úplně s nadšením. Jde zejména o některé Armor ability a Loadouty. Ano, jsou tam;) Narazíte na ně v Battlefieldu 3, stejně jako v Crysis 2 a teď i Halo 4. Je to prostě aktuální trend. Za mě mohu říci, že mi vyhovují. Nabízejí slušnou možnost specializace Spartaňa, ale nedosahují zbytečných rozměrů jako v případě BF3/Crysis 2. Osobně mám nastavené tři Loadouty – Kropič, Destroyer a Na dálku – ano, můžete si je pojmenovat, jak uznáte za vhodné. Tyto moje tři Loadouty (maximem je pět) řeší typické problémy s bojem na blízko, dálku a nějaký rozumný kompromis jako třetí loadout. Změnu vybavení můžete provést po každém úmrtí. Co mě velmi potěšilo je fakt, že zmizelo ono nekonečné čekání na respawn. Stačí zmáčknout X a hned jste zase ve hře. Přibyl i Kill Cam, který, pokud o to máte zájem, ukáže vaše poslední chvilky vedoucí ke smrti. Novinkou jsou samozřejmě také zbraně Forerunnerů a klasika v podání UNSC s redesignem. Jako vždy, každá zbraň má svoje specifikace a rozhodně neplatí, že forerunnerská zbraň je vždy lepší. Prozatím ve War Games vládne klasika – BR, DMR a Assault Rifle. Novým prvkem jsou také Ordnance ve dvou druzích – osobní a specifické pro mapu. Oboje spojuje fakt, že obsahují zbraně nebo výbavu (extra štít, vyšší rychlost, větší damage), kterou běžně nezískáte. Osobní Ordnance získáte po zabití definovaného počtu lidí v sérii. Větší šanci na získání osobní Ordnance můžete zvýšit jedním ze Support upgrade v Loadoutu.


 Samotný popis možností Loadoutů by vydal na samotnou recenzi. Nicméně ve zkratce lze nastavit samozřejmě dvě zbraně – primární (pušku), sekundární (pistolky), typ granátu a Armor abilitu. Nabídku doplňuje ještě Tactital package a Support package. K dispozici je tak např. neomezený sprint, sbírání granátů od padlých spolubojovníků a nepřátel. Nastavit lze i vyšší zásobu munice, výkonnější pohybový senzor nebo vyšší šanci na osobní ordnance. Je tak jen na vás co upřednostníte a o co se kombinací Tactical a Support package i okradete, čímž hra udržuje rovnováhu. Typickým příkladem vyváženosti hry je případ, kdy jako Tactical package zvolíte Firepower. Díky tomu můžete mít dvě primární zbraně – tedy např. BR i DMR. Tím ovšem přijdete o možnost mít u sebe např. dva granáty nebo již nemůžete disponovat neomezeným během. Hra je tak myslím vyvážená a nestane se, že by na vás vyběhl přeboostovaný hráč se třemi granáty, silnými zbraněmi a dominoval celé hře. Potěšilo mě také, že většinu abilit a zbraní odemknete už za pár hodin hraní. Nejste tak odsouzení být „potravou“ hráčů se silnějšími zbraněmi, kteří by vás mohli „šikanovat“ a postupně demotivovat.

Spartan Ops

Velkou novinkou je také Spartan Ops, které do značné míry nahrazuje Firefight, který bohužel chybí a rozšiřuje klasickou kampaň – rozšiřují příběh. Jednotlivé epizody budou uveřejněny každý týden a budou doplněny o video příběh, který uvede do konkrétní akce a několik kapitol ke splnění na zvolenou obtížnost. Samozřejmě za každou splněnou kapitolu dostáváte body. Primárně je Spartan Ops určeno pro více hráčů, ale můžete ho hrát také sami – a je to skutečně boj. Hráče můžete přizvat jak ze svého Friendlistu, tak si je nechat najít přes „matchmaking“. Nakolik je Spartan Ops náhradou za Firefight by šlo daleko polemizovat. Z určitého pohledu je to bezesporu i lepší řešení. K dispozici je příběh, velké mapy a konkrétní úkoly. Nechybí ani možnosti kooperace a např. vozidla (Wraith, Warthog, Ghost atp.). Oproti Firefightu ovšem pro splnění úkolu nestačí jen tak někde usadit a „kropit“ alieny, ale skutečně se po mapě pohybovat a plnit zadané úkoly. Z tohoto důvodu si myslím, že je to krok kupředu. Asi dobře pamatujeme hráče, kteří Firefight využívali vlastně jen pro boostování ranku bez větší námahy. To úkoly padá a navíc díky možnosti volit obtížnost dohrát danou epizoru někdy zabere citelně dále, než většina War Games her. Pokud navíc zvolíte Heroic či Legendary obtížnost, ze Spartan Ops stává masomlejnek na Spartany. I prostí Grunti a Jackalové dokáží potrápit a o Prometheanech ani nemluvě. Jejich schopnost teleportovat se za vás a dát vám „šlehu“ jejich mečem je většinou konečná. Životů je sice k dispozici nekonečně, ale problém to až tak neřeší.

 
Spartan Rank & Armory

V Reach řada lidí kritizovala systém hodností. V Halo 4 zmizela hodnost a nahradil ji Spartan Rank - SR, který roste s každou hrou resp. s každým dalším získaným bodem. Ty lze získat jak ve War Games, kampani (Challange) tak i Spartan Ops. Dokonce i za práci ve Forge dostanete body. Možností je tak více. Plněním Challanges samozřejmě získáte bodů více. Čím vyšší rank, tím více jednotlivých části brnění vidíte a následně pak můžete sami používat.
Možnosti nastavení Armoru jsou oproti Reachi skutečně úplně jinde. K dispozici je obrovské množství helmiček a brnění (torso, ruce, nohy). Později budou k dispozici i skiny a nezapomínejme ani na speciální brnění/skiny z preorder bonusů nebo limitované edice či konzole Halo 4. Velkým krokem kupředu jsou i možnosti barvy armorů. K dispozici je celá paleta barev na primární i sekundární barvu. Velkou radost mi udělaly i Visory, které překonaly i Reach. Barev je k dispozici skutečně dost a možností customizace se tedy meze nekladou. Zamrzelo mě snad jen to, že oproti Reachi asi nebudou k dispozici žádné Armor efekty. Pokud jste měli oblíbené plameny na helmě nebo např. blesky, tak v Halo 4 nás tohle bohužel asi mine. Speciální edice hry se poznají podle helmy, takže tím to je asi vyřešené.

Theatre

Klasická a oblíbená funkce Theatre je k dispocizi i v případě Halo 4. Oproti starším hrám některé z vás možná zamrzí, že ho není možné využít v kampani a ani ve Spartan Ops. Nakolik je to omezení, nechám na vašem uvážení. Hlavní samozřejmě je, že je Theatre možné využít pro War Games.


 Koupit nebo nekoupit?

Pokud stojí otázka tak, jestli máte Halo 4 pořídit, odpověď je pro fandy jasná – samozřejmě ano. Nicméně díky novinkám a dynamičtějšímu gameplayi by Halo 4 mohlo oslovit i hráče, kteří běžně hrám Halo nevěnují pozornost. Pevně věřím, že s Halo 4 se bude opakovat stav, kdy při připojení do multiplayeru zase uvidíme stovkytisíc lidí online, jak tomu bylo u Halo 3.

Ajdam

nedeľa 12. augusta 2012

Recenzia: Contact Harvest





Halo: Contact Harvest
Joseph Staten

Takto to všetko začalo

Áno,  Forerunnerská trilógia od Grega Beara sa síce odohráva ešte tisíce rokov pred udalosťami prvého kontaktu ľudstva a Covenantu, ale toto je počiatok udalostí konfliktu, ktorý poznáme z prvej hernej trilógie.  Počiatok udalostí, ktoré hráči poznajú najlepšie. Ako a kedy sa ľudia prvý krát stretli s Covenantom ? Prečo prvý kontakt vyústil do krvavej vojny ktorá trvala viac než 20 rokov ? Mohlo to všetko dopadnúť inak ?

Harvest je jedna z najvzdialenejších planét ľudmi ovládaného priestoru a ikeď parí medzi malé planéty (asi 2 tretiny Zeme), je jedna z najdôležitejších  kôli vysokej produkcii jedla a surovín.  Źivot na planéte je pokľudný, bez akýchkoľvek konfliktov s povstalcami, s minimálnou vojenskou silou. Bezproblémový kolobeh života na Harveste sa však rapídne zmení, keď je jedna z počítačom ovládaných transportných lodí Horn Of Plenty nútená kôli poruche predčasne vystúpiť zo slipstream dimenzie.  Poškodená loď sa objaví na radare loďe mimozemskej civilizácie. Covenant, ako je neskôr pomenovaná aliancia mimozemských rás sa loďe zmocní a podarí sa jej zistiť súradnice  planéty Harwest, kam sa prepravná loď vracala. Od tohto momentu naberú udalosti veľmi rýchly spád. Forerunnerské zariadenie Luminary, ktoré Covenant  používa na hľadanie forerunnerských relikvií  a pozostatkov ukáže, že na Harveste sa ich nachádza obrovské množstvo.  Prvé mierové stretnutie sa rýchlo zmení  v krvavú prestrelku a obyvatelia Harvestu sú nútený rýchlo vymyslieť evakuačný plán.  V prednej línii obrany Harvestu stojí mladý mariňák, ktorý sa stane jedným z naväčších hrdinov tohto konfliktu. Seržant Avery Johnson.

„Mimozemšťan, o ktorom si Avery myslel že je ich vodca bol ten v zlatom brnení a helmou so zubatým hrebeňom v tvare V. Niesol ešte jeden predmet. Kladivo s dlhou rukoväťou a kamennou hlavou, ktoré muselo vážiť najmenej toľko čo urastený chlap.“

Autor tejto knihy, Joseph Staten, je jedna z najdôležitejších osobností Bungie, ktoré stoja za príbehom pôvodnej Halo trilógie. Bol hlavným scénaristoom príbehu a animácií pre Combat Evolved, Halo 2, ODST a podieľal sa aj na príbehu pre Halo 3. Contact Harvest je jeho prvou a zároveň jedinou knižnou prácou. Napriek tomu je to však dielo knižne vyspelé, kompletné, ba nebojím sa povedať že je jednou z najlepších kníh z Halo universa. Autor na stránky knihy preniesol svoje dokonalé znalosti série a zúžitkoval ich v príbehu, kde žiadna udalosť, postava, rasa, nieje čiernobiela, ale je všetko vykreslené do detailov, ktoré vysvetľujú skutočnú podstatu vecí, konania postáv a následného dejového vývoja, ktoré poskytuje základ pre celý fikčný konflikt ľudí a Covenantu, zahrňujúci hry, knihy a komixy.

Contact Harvest je skutočne vyspelá a kompletná kniha, ktorá uspokojí tak ako fanúšikov napínavých akčných scén, tak aj fanúškov príbehu a hltačov detailov Halo universa.  Je to kniha, v ktorá sa dá považovať za základný zdroj informácií, ktoré vytvárajú podstatu sveta, ktoré Bungie za 10 rokov  vytvorilo.  Čo je základom náboženstva Covenantu ? Čo viedlo k civilnej vojne a jeho rozpadu ? Aké sú úlohy a postavenie jednotlivých rás v hierarchii Covenantu ? Aké je ich zmýšľanie ?  Môže umelá inteligeligencia cítiť lásku ? Kto bol seržant Avery Johnson pred tým než sme ho spoznali v Combat Evolved ? Na toto a ešte oveľa viacej nájdete v tejto knihe odpovede. Ak niečomu z Halo universa nechápete (z obdobia ktoré zajrňuje ľudsko Covenantský konflikt) je veľmi pravdepodobné, že táto kniha vám poskytne odpovede a to pre čitateľa veľmi príjemným spôsobom.

„Pred tým, než sa Prorok Pravdy vo svojom tróne narovnal, uvedomil si trpkú iróniu tohto momentu. Podľa tradície si mohol vybrať  ktorékoľvek meno z dlhého zoznamu predchádzajúcich Hierarchov. Väčšina mien vy znela celkom lichotivo. Vybral si však meno ktoré nieslo najväčšiu ťarchu. Meno ktoré mu bude navždy pripomínať  lži, ktoré musí rozprávať pre dobro Covenantu a Pravdu, ktorú nesmie nikdy prezradiť.“

Je veľká škoda, že Joseph Staten nenapísal viacej kníh z prostredia Halo Universa a ešte väčšia je, že ich viacej už ani nenapíše. Contact Harvest tvorí absolútny základ knižných diel z Halo universa a kto to myslí s Halo aspoň trocha vážne a knihy číta, toto dielo si nemôže nechať ujsť.

streda 20. júna 2012

Recenzia: Halo Evolutions Volume I



 Tématicky ladené poviedkové projekty mám veľmi rád. Do oblasti, ktorej sa venujú, vedia priniesť absolútne nové a odlišné pohľady na vec, vysvetľují nezodpovedané otázky a danú tému obohacujú o mnohé zaujímavé detaily. Presne to spravilo animované Legends a presne to robí aj zbierka poviedok Halo Evolutions v.1 a v.2. Zbierka Evolutions vyšla najprv v jednom zväzku no neskôr bola rozdelená do v.1 a 2 a doplnená o ďalšie poviedky. Takže ak niekto rozmýšla nad kúpov, silno odporúčam kúpiť nie spojenú, ale dvojdielnu verziu.

Haloversum je obrovské, avšak čím ďalej rastie, tým sa na povrch dostáva aj viacej otázok. Staroveké civilizácie, záhadné osudy postáv, či príbehy, ktoré sa odohrali úplne mimo hlavného diania a nikto sa o nich nikdy nedozvie. Aj to sú témy fantastickej zbierky poviedok Halo Evolutions, ktorej prvú časť som zhrnul v tomto príspevku.

V prvej zbierke poviedok nazriete mimo iného do výcvikového programu Spartan II, dozviete sa viac o náture Brutov, o živote jedného radového vojaka z ODST, či o živote legendárneho Prestona J. Colea. A teraz už bližšie k jednotlivým poviedkam. Každá z poviedok je v knihe doplnená o tématicky ladenú ilustráciu.

Soma the painter

„Tak ako obyvatelia neďalekého mestečka pod kopcom, Soma sa vzdala svojho brnenia aby zakúsila žvot v intímnejšej podobe. Žiadne optiky, žiadne energetické štíty, žiadne vševediace umelé inteligencie. Prišla sem hľadajúc primitívny životný štýl, ktorý jej pripomínala jej ovisnutá  pokožka a všadeprítomné vrásky. Prišla sem aby milovala život, aby tu zostarla a zomrela.“

Kratučká no pôsobivá poviedka o prvom kontakte Forerunnerov s floodom, ktorý je zachytený pri akte „maľovania“ obrazu forerunnerskej maliarky. Tento akt je dosť rozdielny od toho ako vnímame maľovanie my a reprezentuje forerunnerov ako skutočne pokročilú a vznešenú rasu. Autor poviedky nebol uvedený.

B.K. Evenson – Pariah

„Dlho zostal ticho, pozeral sa predseba, snažiac sa všetko si urovnať v hlave. Nakoniec k nej vzhliadol a povedal: „Spravím to“. „Naozaj?“, opýtala sa Dr. Halseyová. „Napriek tome že je to veľmi riskantné?“. „Áno“, povedal a potom dodal: “Nechcem, aby som zostal pozadu“.

Príbeh o spartanovi Sorenovi-66 z projektu Spartan II, ktorého príbeh bol dosť odlišný od osudu ostatných spartanov. Nielenže sa dostal do projekto za podstatne iných okolností, ale stal sa aj jeným z tých, ktorí augumentačný proces síce prežili, no ich telesné schránky zostali doživotne poznačené. Jeden z príbehov, ktorý opisuje tie menej známe a oveľa temnejšie stránky programu Spartan II.  


 Eric Raab – Stomping on the hells of a fuss

„Jedia aj niečo iné...okrem nás?“.“Jedli aj nejaké žaby pripomínajúce zvieratá, ktoré si priniesli so sebou, ale...“, Dasc ukázal prstom smerom k práve prebiehajúcej hostine Brutov, „..my im zrejme chutíme najviac“.

Príbeh rozprávaný z dvojitej perspektívy o útoku hordy brutov na ľuďmi riedko obývanej planéte. Z jednej strany pozorujme vedca, ktorý bol tento incident vyslaný preskúmať a padol do zajatia a z druhej vidíme vnútorné roztržky medzi klanmi brutov súperiacimi o nadvládu v horde. Poviedka demonštruje predovšetkým to, akým bezohľadným a krvilačným druhom Bruti sú a s akou nadradenosťou, nenávisťou a brutalitov pristupujú k ľudstvu. 

Frank O´Connor – Midnight in the heart of Midlothian

„Je to iba rakovina“. „Čo tým mysliš je to iba rakovina?“.“Je to akoby taká pomaly postupujúca infekcia. Od 22. Storočia sme sa sňou príliš nestretali. Tak či tak, lieči sa ľahúčko, akurát budeš musieť podstúpiť malú operáciu“.

Poviedka, ktorú napísal sám veľký Frankie a v ktorej ukázal, že s prúbehom to zkrátka vie. ODST mariňák sa po operácii prebúdza v UNSC loďi a zisťuje, že celá posádka je mŕtva a na palube sú Covenanti. Mariňák sa musí pokúsiť zabrániť tomu, aby Covenant zistil súradnice Zeme. Poviedka bola zpracovaná aj ako motion-comic, môžete si ho pozrieť vo videu na konci príspevku.

Tobias S. Buckell – Dirt

„Pred mnohými rokmi som otcovi povedal, že je to iba hlina. Mýlil som sa. Nieje to iba hlina. Je to miesto kde žijeme. Je to NAŠA pôda do pekla. A dôležitejšie ešte je, kto na tej pôde stojí. Deti. Rodina. Priatelia. A tie hnusné svine zaplatia za každú hrsť hliny, ktorú nám zobrali.“

Pohľad na vojnu z oveľa osobnejšieho pohľadu, kde sú Covenant a všetky širšie súvislosti len kulisou pre drámu jedného ODST mariňaka, ktorý skrze vojnu spoznáva sám seba a prehodnocuje svoje rozhodnutia z minulosti. Veľmi pôsobivá poviedka s omnoho dramatickejším nádychom ako ostatné knižné diela z Halo universa. Poviedka Dirt bola predlohou pre 4 dielnu hranú fan sériu Helljumper. Sú z nej vonku zatiaľ iba 2 diely a videá som taktiež priložil pod článok.


 Jonathan Goff – Headhunters

„Šesť vás a ja sám. Férový obchod“, pomyslel si Jonah keď spustil prst z poistky detonátora. Potom sa všetko zmenilo na bielu.“

Jednoduchá no zábavná „akčná vložka“. Poviedka opisuje špeciálnu jednotku headhunterov zložených z vybranýchSpartanov 3. Mimo špionážnej akcie obsahuje aj detailný popis toho ako a prečo Headhunteri vznikli a na aké misie sú vysielaní. Poviedka Headhunters bola taktiež prerobená ako motion-comic, ktorý nájdete pod článkom.

Eric Nylund – Impossible live and possible death of Preston J. Cole

„Povedali mi aby som bojoval a to som aj robil. Nechajte historikov, nech počítajú vraky, obete a zničené životy aby prišli na to ostatné.“
Preston J. Cole

Môj jednoznačný favorit z celej zbierky. Eric Nylund má za sebou už 3 kvalitné Halo knihy, je skutočný znalec universa a v tejto poviedke to náležite zúročuje. Pokiaľ  jeho knihám by som možno vedel vyčítať niektoré príliš dlhé akčné pasáže, tak na poli poviedky mu nedokážem vyčítať vôbec nič. Priam by som povedal, že je to jeho najlepšie dielo z Haloversa. Preston J. Cole a preslávil svojim slávnym „Coleovým Protokolom“ a potom predovšetkým svojimi početnými výťazstvami  vo vesmírnych bitkách proti Covenantu. Táto poviedka opisuje nielen jeho začiatky a roky slávy, ale aj menej slávne a známe okamihy jeho života až do jeho pravdepodobnej smrti. Prečo pravdepodobnej ? To sa dočítate v príbehu :).Útržtky tohto príbehu nájdete aj v komixe Genesis, ktorý je priložený v limitovanej edícii Halo Wars.

Videoreferencie

Midnight in the Heart of Midlothian


Helljumper 1,2


Headhunters

piatok 24. februára 2012

Recenzia - Primordium


 Potom ako som dočítal Cryptum, snažil som sa vyhľadať ďalšie informácie o knihe a hlavne špekulácie a dojmy od ostatných čitateľov (hráčov). Čo som zostil ma trocha prekvapilo. Cryptum (podobne aj Primordium), fanúšikov rozdelilo na 2 tábory. Jeden tábor je z kníh nadšený, zatiaľ  čo ten druhý je nespokojný a vraví, že Forerunnerská trilógia halo canon  príliš drasticky zmenila. Samozrejme, nemôžem  opisovať detaily z príbehu, no môžem vám v skratke povedať názor môj. Forerunnerská trilógia skutočne drasticky zasiahla do halo canonu. Ona ho však nemení a žiadna z udalostí ktoré sa v nej odohrajú nijak nemení to, čo sa stalo v ostatných knihách, ani to, čo sa stalo v hrách. Môj názor je úplne opačný. Forerunnerská trilógia nielenže Halo universum úžasne rozširuje, ale predovšetkým postavila nové a veľmi zaujímavé základy toho, čo sa bude diať v novej hernej trilógii počnúc Halo 4. Poskytuje dôležité množstvo nových skutočností a záhad (pripomínam ktoré nijak nemenia to čo už vieme),  aby 343i mohlo priniesť príbeh, ktorý sa vyrovná, ba možno i predčí ten, ktorý prinieslo v prvej trilógii Bungie.

Takže aké je Primordium ? 

Cryptum, ako som už napísal v recenzii, prinieslo prakticky nové universum. Prinieslo históriu o Forrerunneroch, o bytostiach, o ktorých sme nevedeli takmer nič.  Preto bolo Cryptum z veľkej časti dobrodružná galaktická jazda, ktorá na každej strane ukrývala nové, pred tým nepoznané skutočnosti a odhalenia.  Primordium je už o poznanie pomalšie čítanie, keďže všetky podstatné historické udalosti a dôležité postavy nám boli predstavené v Cryptum. Primordium je vlastne do istej miery aj odlišná kniha, keďže hlavnými postavami v nej niesu forerunneri, ale ľudia. Príbeh síce chronologicky nadvezuje na udalosti z prvého dielu, ale tým že sa zmenila hlavná postava a prostredie, zmenilo sa aj tempo rozprávania a perspektíva, ktorou sa na príbeh čitateľ pozerá.


 Aby som opísal v skratke príbeh Primordia, musím prezradiť pár dejových faktov, ktoré som sa v recenzii na Cryptum tak snažil zakrývať. Hlavnou postavou Primodria je mladý človek Chakas. Člen ľudskej civilizácie, ktorá bola (resp podľa chronológie Primurdia ešte len bude) vyhladená  spolu so všetkými ďalšími živými tvormi prstencami Halo.  Po udalostiach prvej knihy sa Chakas ocitá na ťažko poškodenom prstenci Halo kde sa spolu s pár ďalšími ľuďmi snaží zistiť, prečo sa vyspelí forreruneri na pstenci už dlho neukázali, čo s nimi má v pláne mysteriózna forerunnerka Librarian, snaží sa nájsť svojho priateľa Risera a ......a viac už prezradiť nechcem. Je mi jasné, že som vám toho veľa neprezradil, no ak by som zachádzal viac do detailov, zruinoval by som všetky prekvapenia.

Ako som už napísal, Primordium má pomalšie tempo ako Cryptum. Pokiaľ bolo  Cryptum plné medzihviezdneho cestovani, plné postáv a zvratov, tak Primordium je už viac menej iba príbehom z pohľadu jednej osoby a putovaním na jednom mieste – na poškodenom a záhady skrývajúcom prstenci Halo. Možno aj pre to, že táto kniha je omnoho menej pestrejšia čo sa týka rôznych miest a postáv, je čítanie miestami trocha menej zábavné a putovanie jedným prostredím občas skrýva aj pasáže, pri ktorých má čitateľ nutkanie preskakovať celé vety, ak nie strany. Našťastie, týka sa to predovšetkým len prvej tretiny knihy, pričom tie ďalšie dve už znova skrývajú prekvapenia, ktoré svet Hala rozširujú a prehĺbujú do nevídaných rozmerov.


 Taktiež záver príbehu sa už omnoho jasnejšie približuje k historickému momentu, ktorý dobre poznáme a to jest  vystrelenie prstencov Halo. Avšak ono pozadie, ktoré týmto udalostiam predchádza, má ďaleko od idilického rozhodnutia forerunnerov, ktorí skrátka chceli zachrániť galaxiu. Ono to pozadie idiliké nebolo vôbec a možno sa dozviete, že forerunneri boli ľuďom podobní viac ako si myslíte. A samozrejme tretí diel ukrýva ešte veľa ďalších záhad a neostáva nám nič iné, len si na vyvrcholenie knižnej trilógie počkať. Kedy bude, to zatiaľ nevieme, no zrejme to bude ešte pred vydaním Halo 4.


 Forerunnerská trilógia je výrazne odlišné čitanie od ostatných Halo kníh. Pokiaľ ostatné knihy by sme jednoducho mohli nazvať military sci-fi, tak forerunnerská sága a potom predovšetkým Primordium, viac pripomínajú vizionárské dobrodružné príbehy od Julesa Vernea, kde skupinka hlavných hrdinov preskúmava možno trocha familiárne no predovšetkým nepreskúmané územie plné tajomstiev a šokujúcich prekvapení. Ja som túto zmenu s radosťou privítal a ak toto je smer, akým sa bude uberať aj nová herná trilógia, tak len súhlasne prikyvujem.

Oh, a len tak na okraj....na konci vás čaká jedno prekvapenie, pri ktorom všetci, tak ako ja, spadnete na zadok !
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)