Recenzia - Halo Combat Evolved Anniversary

 Je doba remakov a ja veru ich priaznivec príliš niesom. Producenti zistili, že za minimálnu investíciu môžu na starých klasikách zarobiť znova a chŕlia ich na nás zo všetkých strán. Resident Evil, Devil May Cry, God of War, Metal Gear Solid, Ico, Shadow of Collosus, Perfect Dark....spočítať všetky by bolo celkom pracné. Áno, sú to klasiky a často krát hratelnosťou prevyšujú súčasné hry....ale....má zmysel kupovať tú istú hru keď už máte jednu doma na polici ? Je to predsa HD remake, vravia mnohí. Jediné čo však dostaneme je vyššie rozlíšenie. O nejakých ďalších prídavkoch sa nedá príliš hovoriť.

Keď bolo Ohlásené Halo Anniversary, potešil som sa, akoby aj nie, som skalný fanúšik. No v jednom zákutí môjho mozgu sa mihol tieň. Bungie zavesilo Halo na klinec a prvá hra, ktorú dostaneme od 343i bude remake originálu. To veru neveští nič dobré, povedal som si. Našťastie, dopadlo to všetko na výbornú a povedzme si prečo.

Halo CE Anniversary (ďalej len HCEA) je skutočný remake. Nieje to iba remaster, ako by sa všetky oné  HD remaky mali volať. Tam, kde pri ostatných hrách dostanete iba vyššie rozlíšenie, HCEA vám ponúkne kompletne nový grafický kabátik s novými textúrami, novými efektmi a novými 3d modelmi. Hra bola prakticky prerobená do enginu z Halo Reach a ikeď sa nedá povedať že vyzerá tak dobre ako Reach, vyzerá parádne. A zistíte to hlavne vtedy, keď stlačíte magické tlačítko back a voilá...hra sa prepne do pôvodného spracovania ako sme ju mali česť vidieť v roku pána 2001. V hre prakticky bežia 2 enginy súčasne. Ten pôvodný a ten starý. Prepínať môžete kedykoľvek, aj v priebehu akcie. Luxus. Ostatné "remaky" môžu o takomto spracovaní iba snívať.

 Tam však novinky nekončia. HCEA ide dokonca tak ďaleko, že vám ponúkne kompletne novonahratý soundtrack. Hudba je čistšia a tak nejako proste drahšie znie :). Originál je originál, o tom ani jedno krivé slovko. Ak by ste mali chuť si porovnať nový a originál, nieje problém, stačí zájsť do menu a hudbu prepnúť. Nové sú taktiež všetky zvukové efekty a ak by v prípade soundtracku niekto uprednostnil ten pôvodný, tak u zvukov by to tak určite nebolo. Strelné inštrumenty znejú naozja luxusne, vierohodnejšie a celkovo akosi viacej "bad-ass". Aj pri držaní klasickej magnumky sa budete cítiť ako s raketometom. Voice acting zostal nedotknutý, ale tak to má byť.

Poďme ďalej. Určite si pamätáte terminály z Halo 3, alebo hlasové záznamy z ODST. V pôvodnom Hale síce nič také nebolo, no v HCEA už áno. V každom leveli nájdete jeden skrytý terminál. Niesú to textové ani zvukové záznamy, ale parádne spracované videá, ktoré nielenže rozšíria príbeh a na mnohé udalosti vrhnú nové svetlo, ale ponúknu aj záhady, ktoré budú vysvetlené zrejme až v pokračovaní série.

Ďalším no už trocha ošemetným prídavkom je "Library", alebo tzv. galéria. Na odomknutie tohto prídavku potrebujete Kinect. V praxi to vyzerá tak, že kedykoľvek počas hry poviete slovo "analyze" a hra zistí, či sa na obrazovke nachádza nejaký správny objekt (nepriateľ, vozidlo atď), následňe sa objekt zvýrazní a slovom "scan" objekt pridáte do galeré, kde si následne môžete prezrieť jeho 3d model a podrobný popis. Featúrka je to veľmi pekná no zrada je v tom, že nijak vlastnosti kinectu nevyužíva. Na hlasové ovládanie by sa dal predsa použiť aj mikrofón na headsete však ? Takže toto je zrada. O to väčšia, že library je skutočne pekná vec, ktorú by si veľa hráčov s radosťou preštudovalo, naviac to do hry vkladá ďalší zábavný element. Ale kupovať si kôli tomu kinect. To veru nie. Hla taktiež ponúka hlasové ovládanie niektorých funkcii, ale to už je skutočne len taká somarinka, ktorú málokto využije.

Nakoniec to najdôležitejšie a to je hrateľnosť. Tá sa nezmenila. Umelá inteligencia, fyzika, zbrane, levely, cutscény, na tomto všetkom sa nezmenilo absolútne nič a tak to má byť. To že hra aj po desiatich rokoch strčí hratelnosťou do vrecka mnohé nové tituly hovorí samo za seba. Je neuveriteľné, že ani po desiatich rokoch sa konkurencia od Hala nenaučila, čo je na tejto hre také magické a čo ju odlišuje od drvivej väčsiny fps a akčných hier. Je to sandbox, je to voľnosť pohybu, je to možnosť jednotlivé strety s nepriateľmi riešiť totálne voľným spôsobom, je to množstvo rozdielnych nepriateľov, zbraní a vozidiel, ktore akciu robia vždy trocha inou a vytvárajú nové situácie. Tak ako to fungovalo 10 rokov dozadu, tak to funguje aj dnes. Ale predsa je tu niečo, čo hrateľnosť trocha mení. Tým niečim sú lebky, ktoré poznáme už z predchádzajúcich hier. Ak ich chcete použiť, musíte si ich najprv poctivo nájsť. Niektoré sú skryté viac, niektoré menej, no stoja naozaj za to. Niektoré hru sťažia, niektoré zjednodušia a niektoré zasa do hry pridajú humorný element. Hra samozrejme podporuje aj Co-op a to či už splitscreen, alebo cez xbox live.

Mulťák. Spracovanie multiplayeru je jedna z najkontroverznejších vecí v HCEA a ako povedal aj Frank o Connor, jedno z najťažších rozhodnutí spojených s hrou. Vieme, že v pôvodnej hre fungoval iba system-link a ponuknuť hru bez podpory xbox live je hlúposť. Ak by však hra mala vlastný multiiplayer, roztrieštila by ešte viac už tak celkom rozfragmentovaný multiplayer v Halo Reach. Rozhodnutie bolo teda táké. že multiplayer bude fungovať v klasickom Reach prostredí a balík nových máp - ktoré sú samozrejme remakmi klasík - tak vlastne bude akési dlc do Reachu. Samozrejme, Reach nemusíte vlastniť, mulťák sa dá hrať pekne pohodlne priamo z Anniversary disku. Ja som s týmto kompromisom spokojný a to o to viac, že nové mapy (6 multi, 1 firefight) sa z ľahkosťou dajú zaradiť medzi to najlepšie čo sa v Reach objavilo. Spolu s mapami prišiel aj Anniversary playlist, ktorý prakticky ponúka klasické nastavenia bez armor abilí a s power upmi rozmiesnenými po mapách. Človek by ani nepovedal, aký je klasický mód zábavný. Mapy sú naviac v dvoch variantách, jedna pre anniversary mód a druhá pre Reach s podporou armor abilít. Na svoje si príde skrátka každý.

Bez nejakých nedostatkov sa to ale samozrejme neobišlo. Objavujú sa napríklad drobné problémy s klasickým a remake módom v kampani. Konkrétne s ohraničením objektov. Pri remake móde sa stáva, že pri strielaní tesne okolo objektov projektily narážajú na neviditeľnú stenu a pri následnom prepnutí do klasického módu vidíme, že okraje sú v remaku skrátka trocha nepresné. Kritizovať by sa dalo aj to źe pokiaĺ niektoré miesta sú v novej grafickej prerábke naozaj nádherné, tak niektorým objektom a miestam sa už toľko lásky nedostalo a zub času je na nich badať viacej. Viacerý hráci sa taktiež stažujú na nepríjemné lagovanie pri live co-op kampani. S privretým okom sa však dá povedať, že sú to stále len malé chyby na kráse tohot skutočne podareného a s láskou pripraveného remaku.

Halo Anniversary všetkým ukázalo, ako má poriadny remake vyzerať. Na jednej straneje zachovaná už tak skvelá hrateľnosť a na druhej strane je hra vylepšená o mnoho skvelých prídavkov (lebky, terminály), ktoré zážitok z hry a príbehu ešte prehlbujú a umožnujú nám si hru vychutnať ešte viac ako kedykoľvek pred tým. Pri prechádzaní kampane v novej grafika a sprídavkami má človek znova chuť preskúmať každé zákutie a preliezť každú dieru, znova prežíva dôležit´ dejové zvraty a je to o to symbolickejšie že koncom roka očakávame skutočný návrat Masterchiefa. Toho najprďáckejšieho zeléného plecháča, akého kedy svet poznal. Možeme si s chuťou znova prejsť aj Halo 2 a 3 a byť na jeho návrat naozaj pripravení.

HCEA je dôležitý milník v sérii. Ukazuje nám, aký úžasný svet a hru Bungie stvorilo a ukazuje aj to s akou láskou 343i k remaku pristúpilo. Symbolizuje, čo môžeme očakávať od Halo 4. Hovorí, že Halo zostane Halom a to je to najdôležitejšie.